SCHOPNOSŤ KONCENTROVAŤ POZORNOSŤ
Čo spôsobuje deficity v koncentrácii pozornosti?
Odpoveď na túto otázku nie je jednoduchá, pretože od plného sústredenia nás k nesústredeniu môže priviesť čokoľvek: rušivé podnety z okolia, momentálne duševné rozpoloženie ale aj neefektívny spôsob práce. V prípade, že na nás v situácii plného sústredenia niekto prehovorí, zazvoní telefón, niekto pustí rádio, niečo spadne na zem, spolužiak vŕzga so stoličkou, naša koncentrácia pozornosti sa s najväčšou pravdepodobnosťou preruší.
Iným prípadom neschopnosti dokonalej koncentrácie na činnosť môže byť prílišné zaťaženie veľkým množstvom úloh, o ktorých vieme, že nie je v našich silách, aby sme ich v stanovenom čase zvládli.
Schopnosť človeka sústrediť sa často obmedzujú i osobné nevyriešené problémy emocionálneho charakteru. Neustále nás zamestnávajú myšlienky a tak máme málo priestoru na riešenie zadanej práce. I keď sa v takýchto prípadoch snažíme svojou vôľou odpútať, zvyčajne sa nám to veľmi nedarí. V takomto prípade je jedinou možnosťou vyriešiť osobné problémy.
Kvalitnej koncentrovanej pozornosti na zadanú prácu zabraňuje tiež únava, stres alebo nepriaznivý zdravotný stav. Ďalším dôležitým predpokladom pre udržanie koncentrácie pozornosti je skutočnosť, že úloha, ktorú plníme nám dáva zmysel a je pre nás aspoň do istej miery zaujímavá. To znemená, že i nedostatočná motivácia je priťažujúcim faktorom pre schopnosť udržať koncentráciu pozornosti. V neposlednom rade i nejasný pracovný plán stanovený pre ten ktorý pracovný deň môže znížiť schopnosť koncentrácie pozornosti.
Typické vlastnosti pozornosti, ktoré môžeme nejakým spôsobom posilňovať sú:
- Intenzita - výrazne klesá pri únave ale i v bdelom stave je iba krátkodobou záležitosťou. Človek sa intenzívne dokáže sústrediť iba niekoľko sekúnd. Dlhodobejšie zameranie pozornosti možno dosiahnuť postupným presúvaním záujmu z jednej jeho časti na druhú. Vplyvom očakávania niečoho nového sa teda môže doba koncentrácie pozornosti predĺžiť.
- Stabilita - vyjadruje, ako dlho je možné sa sústrediť. Popri vrodených dispozíciách závisí i na motivácii pre vykonávanie určitej činnosti, ktorou sa človek zaoberá a tiež na jej zložitosti a pútavosti.
- Rozsah - kapacita pozornosti je vyjadrená počtom prvkov - predmetov, ktoré možno zachytiť pri jednorazovom akte pozornosti. Rôznymi výskumami sa potvrdilo, že za 0,07 sekundy možno postrehnúť maximálne 6-8 nepravidelne rozmiestnených predmetov na ploche či v priestore. Individuálne však táto schopnosť kolíše od 6-11 prvkov, pričom výkon každého človeka je variabilný.
- Kolísanie - oscilácia; ide o schopnosť individuálnej dynamiky striedania objektov pozornosti.