Základná škola

        

Keď sa dnes opýtate staršieho obyvateľa Hlohovca, z ktorej časti mesta pochádza a on odpovie, že z Panšule, budete musieť hodnú chvíľu pátrať po presnom mieste, kde sa časť mesta s takýmto nezvyčajným názvom nachádzala. V rokoch 1978 – 1980 sa v Hlohovci odohrala jedna z najväčších asanácií, ktorá do nenávratna poslala všetky ulice starého Hlohovca s pôvodnými domami. Pod radlicami buldozérov vtedy skončili ulice Podzámska, Holubyho, Husova, Michalská, Zámocká, Záhradnícka a Partizánska. Z posledných troch menovaných ulíc si majitelia domov v roku 1979 museli vysťahovať všetok majetok, zo záhrad im bolo dovolené ešte zobrať poslednú úrodu a následne sa začalo s postupným búraním opustených domov. Zámocká ulica patrila k najstarším uličkám mesta, ležala napravo od zákruty Podzámskej ulice. Domy stáli na prudkom zráze učupené ponad mohutnou gedrou – jarkom, miestami až 15 metrov hlbokým, ktorý stáročia vymieľala dažďová voda stekajúca z Balatonu a Svinnej hory. Práve preto jej dolnú, najnižšie položenú časť, dláždenú kamennými riečnymi obliakmi Hlohovčania prezývali „krumplovou jamou“. Hneď vedľa, smerom k mestu, ležala užšia Záhradnícka ulica a paralelne vedľa nej široká Partizánska – predtým Legionárska ulica. Tieto neboli až tak staré ako ostatné uličky starého Hlohovca, pretože až do roku 1847 sa tu na území veľkom ako futbalové ihrisko rozkladala veľká panská slivnica – slivkový sad určený pre panstvo hradu a zámku Hlohovec. Hlohovec bol v 19. storočí trojjazyčným mestom, kde ste popri slovenčine bežne mohli počuť maďarčinu a nemčinu. Preto časom oficiálne nemecké pomenovanie pre stromový sad zdomácnelo do hovorovej slovenčiny ako Panšula. A hoci v spomínanom roku 1847 na príkaz grófky Alžbety Erdődyovej – Mayerovej panský sad zrušili, pre obyvateľov Hlohovca vždy táto mestská časť zostala Panšulou. Zakrátko sa dve ulice na mieste starého sadu zaplnili domami s veľkými záhradami. Tie tu potom zotrvali až do spomínaného roku 1979, keď sa rozhodlo o ich zbúraní a uvoľnení pre ďalšiu výstavbu rozrastajúceho sa mesta. O rok neskôr sa začalo s prípravnými prácami na výstavbe novej 22 triednej základnej školy, ktorá mala vyrásť na mieste ulíc Zámocká, Záhradnícka a Partizánska.

 Bola to v poradí šiesta základná škola určená pre sídliská v Podzámskej a Michalskej ulici, pre sídlisko Nábrežie II a sídlisko Dolná Sihoť. Na mieste, kde kedysi ležala hlboká roklina a Zámocká ulica ústiaca do spomínanej „krumplovej jamy“, sa dnes nachádza veľké ihrisko tejto školy s atletickou dráhou, pod tenisovými kurtami a strednou časťou školskej budovy ležali kedysi domy Záhradníckej ulice a tam, kde sa dnes nachádza hlavný školský vestibul a jedáleň s telocvičňou, sa rozprestierala Partizánska ulica. Pred výstavbou školského areálu plochu zaniknutých ulíc viackrát zrovnávali a navyšovali, takže na niektorých miestach sa oproti pôvodnému zvýšil terén až o 4 metre. Výstavba základnej školy v Podzámskej ulici prebiehala vo viacerých etapách od roku 1981 až do kolaudácie v roku 1988. Stala sa najväčšou školskou budovou v Hlohovci a zároveň poslednou, ktorá v našom meste vyrástla. Odvtedy sa už nové školy v Hlohovci nebudovali. Jabloňový sad na druhom južnom uzavretom nádvorí školy je akoby pripomienkou toho, čo sa na tomto mieste nachádzalo ešte pred necelými dvoma stovkami rokov.

Škola otvorila svoje brány v septembri roku 1988. Prvým riaditeľom školy bol Mgr. Ján Matula, zást. riad. Mgr. Ružena Režná, Mgr. Marta Miškovičová. V tom čase školu navštevovalo v 1.-7. ročníku 810 žiakov v 25 triedach. O všetkých žiakov sa staralo 58 zamestnancov školy.