Dejepis

- - O predmetoch
  - Predmetová komisia spoločensko-vedná
- - O predmetoch
    
    
    
    
    
    Októbrová exkurzia do Ostrihomu
    
    KTO?          Žiaci deviatych ročníkov
    KEDY?        10.10.2008(piatok)
    
    KAM?         Ostrihom (Esztergom,lat. Strigonium) -Štúrovo
    
    AKO?          Autobusom, výletným vláčikom a po vlastných
    
    PREČO?     Dozvedieť sa nové infošky o starom Maďarsku, poobzerať
    pamiatky s exponátmi a prebrázdiť štúrovský jarmok
    
    ČO SME VIDELI?
    
                       Po dvojhodinovej ceste autobusom sme dorazili do Štúrova, odkiaľ sme sa presunuli po moste Márie Valérie cez Dunaj do Ostrihomu. Prešli sme starým mestom, nakúpili suveníry, až sme vystúpili na hradný vrch, kde sme navštívili VÁRMÚZEUM (hradné múzeum). Zaujali nás: bronzové zvony, meče, dýky, mince staroveké ozdoby, nádoby,...Našou ďalšou zastávkou bola Bazilika -Katedrála z 12.storočia. Najskôr sme šli nadol do obrovskej sály sv. Štefana, potom zas nahor asi tak 1000 schodov na strechu hlavnej kupoly . Odtiaľ sme mali Ostrihom ako na dlani. Po prehliadke panorámy mesta sme obišli celý komplex budov a vošli do katedrály s najväčším oltárnym obrazom na svete. Skupinka šiestich žiakov sa odhodlala na samostatné preskúmanie kráľovskej klenotnice. Nadšení sme sa pobrali vláčikom na jarmok do Štúrova.Jazdu nám spríjemnil spolužiak Vlado Piťo v úlohe sprievodcu. O pol šiestej sme znova nasadli na cestu do HC. Prežili sme veľmi zaujímavo strávený deň.
    
    895 výročie prvej písomnej zmienky o Hlohovci
    Vedomostný kvíz
    
    Celé mesto a s ním aj naša škola si bude onedlho pripomínať 895 výročie prvej písomnej zmienky o Hlohovci pochádzajúcej zo ZOBORSKEJ LISTINY z roku 1113.
    
    Zoborské listiny sú najstaršie zachované listiny z územia Slovenska, ktoré vznikli v rokoch 1111 a 1113 z poverenia kráľa Kolomana v benediktínskom kláštore
    
    na Zobore pri Nitre. Týkali sa majetkových záležitostí zoborského konventu a pre mnohé obce opisovaného územia znamenajú prvú písomnú zmienku.
    
    Listina z roku 1111 sa týka sporu o dôchodky medzi zoborským kláštorom a kráľovskými vyberačmi mýta. Druhá listina, datovaná rokom 1113 obsahuje majetkový súpis zoborskeho opátstva. Je v nej zapísaných vyše 150 obcí. Svedčí o tom, že v tom čase preberali benediktínski mnísi organizáciu cirkevného života. Benediktínsky kláštor sv. Hypolita na úpätí Zobora bol najstarším na Slovensku. Prvá listina poskytuje aj údaje o existencii prvej školy na našom území pri benediktínskom kláštore.
    
    Zoborské listiny sa zachovali v origináli a sú v depozite Biskupského úradu v Nitre.
    
    Kópia listiny z roku 1111.
    
    ROZPRÁVANIE PRAMEŇOV – Zoborská listina
    
    „V časoch najslávnejšieho kráľa Kolomana, ktorého Boh naplnil nekonečnou milosťou svetskej aj večnej slávy za osvieteného muža ostrihomského arcibiskupa Vavrinca, som ja, Godefrid, opát zoborského kostola, v pokoji vlastnil všetky majetky a ľudí tohože kostola, upokojené po vzbure zapríčinenej vojvodom Moravanov Otom. Spomínané majetky som s veľkým úsilím zjednotil a ľudí (svojho) kostola, ktorí sa odvážne vyhlásili za slobodných, podľa spravodlivosti tomuto kostolu znova navrátil za pomoci spomínaného kráľa a spomínaného arcibiskupa Vavrinca a iných kniežat, a hranice spomenutých majetkov som dal preskúmať veľmi starostlivo od skúsených ľudí, ktorí zaznačili akékoľvek pochybnosti o týchto majetkoch, aby sa vyhlo akýmkoľvek chybám“.
    
    Vedomostný kvíz o Hlohovci
    
    V súvislosti s výročím pripravujeme pre žiakov vedomostný kvíz z histórie mesta.
    
    Základné informácie získajú prostredníctvom rozhlasového vysielania, na hodinéch dejepisu a občianskej výchovy, z internetu a relácie, ktorá bude odvisielaná hlohoveckou televíziou.
    
    Výsledky dejepisného kvízu o Hlohovci v stredoveku
    
    Tri triedy siedmeho ročníka reprezentovali 9 dobrovoľníci a 3 náhradníci:
    
                7.A – Natália Šimová, Dávid Lajda, Marek Chalány
    
                7.B – Jakub Žemla, Adrian Starovič, Tomáš Miko
    
                7.C – Samuel Hrotík, Lukáš Zavacký, Adam Pištej
    
    Veľmi tesne, rozdielom jediného bodu zvíťazili žiaci 7. C, ktorí nepoužili ani jednu nápovedu.
    
    Obecenstvo vytvorilo výbornú atmosféru. Všetci sa nielen pobavili, ale si tiež overili svoju všímavosť, vedomosti, pamäť a logiku.
    
    Vlastivedné múzeum Hhovec - hodina dejepisu
    
    
    
    Vlastivedné múzeum v Hlohovci bolo založené v roku 1959. Múzeum patrí k typickým regionálnym múzeám vlastivedného charakteru. Spravuje kvalitné zbierky spoločenských a prírodných vied, predovšetkým v odboroch história, archeológia, národopis, zoológia a botanika.Najpočetnejšie sú zbierky z odboru entomológia.
    
    Múzeum sídli v objekte františkánskeho kláštora, ktorý dal v roku 1492 postaviť Vavrinec Ujlaki a dnes je kultúrnou pamiatkou.
    
    Jednou z preberaných tém siedmackeho dejepisu je vznik kláštorov, život v nich, vplyv kresťanského učenia na stredovekú spoločnosť s názvom "Modli sa a pracuj!". Jedna z vyučovacích hodín preto prebieha priamo v expozíciách hlohoveckého múzea, kde si žiaci nielen vypočujú zaujímavé informácie z úst lektorky, ale aj prezrú samotnú budovu kláštora a vystavované exponáty, medzi ktorými nechýba rehoľný odev františkánov, relikviáre, knihy publikované hlohoveckými františkánmi a mnohé ďalšie dobové predmety .
    
    
    
    História františkánov v Hlohovci
    
       História kláštora je spätá s bulou pápeža Pavla II. z roku 1465, ktorou povolil v blízkosti kaplnky Všetkých svätých postaviť Františkánsky kostol. Prvá zmienka o kaplnke je z roku 1401. Prvými obyvateľmi kláštora boli Františkáni z Bosny, ktorí rozvinuli naplno svoju činnosť po postavení kláštora v roku 1492. V pohnutých dobách reformácie kláštor (i kostol) patril evanjelickej cirkvi a. v. V kláštore pôsobila vtedy kníhtlačiareň Valentína Manckoviča, ako jedna z prvých na Slovensku. Po konverzii Adama Thurzu, majiteľa hlohovského panstva na katolícku vieru, bol kláštor i kostol v roku 1630 vrátený Františkánom.
    
          V rokoch 1663 - 1683 mesto i kláštor ovládali Turci, Františkáni však mali súhlas k duchovnej činnosti. Slávnostnú posviacku kostola vykonal 18.5.1699 nitriansky biskup Ladislav Maťašovský. V 18. storočí bol kláštor sídlom provinciálneho ministra Provincie Najsvätejšieho Spasiteľa. V kláštore bola filozofická škola od roku 1647, povýšená v roku 1653 na generálne štúdium. V 18. - 19. storočí bol kláštor pozoruhodným strediskom kultúry a vzdelanosti. Pôsobili tu významní hudobníci a skladatelia obdobia baroka na Slovensku: v rokoch 1750 - 1760 Pavlín Bajan, ako novici: Edmund Pascha a Juraj Zrunek ( ktorému sa podľa najnovších výskumov pripisuje autorstvo Vianočnej omše F- dur, s folklórnymi prvkami). V kláštore pôsobil aj Konrád Švestka, pôvodom z Kroměříža, vynikajúci maliar, sochár a tesár, autor oltárnych obrazov Svätej Rodiny, Nepoškvrneného Počatia Panny Márie, Božského Srdca Ježišovho a Sv. Terézie z Avilly v kláštornom kostole.
    
          Pozoruhodná bola aj kláštorná knižnica, ktorej začiatky siahajú do prvej polovice 16. storočia. Spomedzi tu nájdených rukopisov sú najvzácnejšie Hlohovské hlaholské zlomky (2 listy staroslovienskeho textu Chorvátsko - dalmátskeho pôvodu z 13.-14. storočia). Od roku 1959 je v budove kláštora Vlastivedné múzeum regionálneho významu. Kláštor je na území Bratislavsko - Trnavskej arcidiecézy. Bratia tu začali s obnovou rehoľ. života od roku 1990 a vypomáhajú v pastoračnej činnosti diecéznemu kléru.

O predmetoch

Vlastivedné múzeum Hhovec - hodina dejepisu

Múzeum sídli v objekte františkánskeho kláštora, ktorý dal v roku 1492 postaviť Vavrinec Ujlaki a dnes je kultúrnou pamiatkou.

História františkánov v Hlohovci

Odkazy

Kontakty

Prihlásenie